Pre Loader
Want create site? Find Free WordPress Themes and plugins.

Aj v našom malebnom kúte pod pohorím Čergov sa v minulosť narodili osvietenci, ktorí otvárali oči našim zbedačeným ľuďom. V Geraltove sa v učiteľskej rodine narodil Александер ДзякAlexander Dziak (k 15. 9. 1889 – = 25. 4. 1929 Prešov). Bol pedagógom a kultúrno-osvetovým dejateľom. Po maturite na gymnáziu v Prešove (1907) nastúpil na Bohoslovský seminár (tiež v Prešove), ktorý ukončil v roku 1911. Pracoval ako katechéta a vychovávateľ v Budapešti, kde na univerzite externe študoval históriu a zemepis. Vrátil sa do Prešova a pracoval ako prefekt v internáte „Alumnea“. Bol učiteľom meštianskej školy (1918–1920), a neskôr tretím riaditeľom učiteľskej seminárie. Založil divadelný krúžok, hral jednoaktovky A. P. Čechova, M. Gogoľa. Vystupoval s myšlienkou vybudovania pomníka O. Duchnovičovi v Prešove. Iniciátor prvej svojho druhu národnostnej výstavy kultúrnych úspechov Rusínov-Ukrajincov Prjaševščyny (1927), Spolku O. Duchnoviča, a tiež ruských žien. Stál pri vzniku Ruského klubu v Prešove. Jeho otec Joan – Janos, (1844–1890) je pochovaný v Geraltove na miestnom cintoríne pri cerkvi.

Юрій Калман-Жаткович – Jurij-Kalman Žatkovič, (k 14. 10. 1855 – = 25. 09. 1920) Pochádzal z rodu Žatkovičov zo Žatkoviec. Narodil sa v Užhorode v učiteľskej rodine. Bol historikom, etnografom, cirkevným a spoločenským dejateľom.

Марія ДуфанецьMária Dufancová, rodená Molčanyová, narodená 14. 10. 1903 v Geraltove v rodine miestneho správcu farnosti, zomrela 16. 5. 1980 v Prešove. Štúdiá ukončila na Učiteľskej seminárii v Užhorode. Pôsobila v Mukačeve a od roku 1921 žila v Prešove. V časopise Ruskoje slovo a jeho dodatku publikovala okolo 30 básní religij-no – didaktického zamerania. V 30.–40. rokoch prevažne prekladala z maďarčiny. Na konci 50. rokov písala v ukrajinčine a uverejňovala v periodickej tlači. Písala na aktuálne témy „Tokajik, Traktorista, Atómová bomba, Žatva, Rodná reč“ a iné. Výber z diela uverejnila v zbierke „Moje zrkadlo“ (1972) a v kolektívnej zbierke „Zelenyj vinočok, červoni kvitočky“ (1965).

Záslužná práca riaditeľa školy Vladimíra Župinu

Vladimír Župina bojoval v SNP, kde ho v roku 1944 Nemci zajali a odvliekli do koncentračného tábora, odkiaľ sa vrátil až po oslobodení.

Od svojho nástupu na školu v roku 1945 Vladimír Župina venoval veľkú pozornosť nielen škole – kvalite vyučovania, príprave žiakov na stredné školy, ale aj vybaveniu školy – vybudovaniu kabine-tov a hygienického zariadenia.

Venoval sa skrášleniu okolia školy, prostredia dediny – pri vstupe do obce pred cerkvou zriadil park. Jeho žiaci – mičurinci vysadili okrasné stromčeky, čo skrášlilo prostredie. Bol aktívnym poslancom okresného a neskôr krajského národného výboru. Jeho pričinením sa vystavala budova pre miestny národný výbor, cesta z Mošurova do Závadky – čím sa urýchlilo zavedenie autobusového spojenia do okresného mesta Sabinova, po roku 1960 do Prešova. Urýchlila sa aj elektrifikácia. Medzi obcami Geraltov a Žatkovce na školskom pozemku zriadil hospodársku škôlku, kde učil deti, ale aj starších pestovať zeleninu, očkovať a štepiť ovocné stromčeky. V obci bol pod jeho vedením vysadený ovocný sad o výmere 3 ha, ktorý dodnes dáva občanom dobré ovocie. Za jeho pôsobenia sa zviditeľnili kedysi zabudnuté obce Geraltov, Žatkovce a Závadka tým, že dosiahnuté výsledky boli publikované v regionálnej a ukrajinskej národnostnej tlači (Nove žyťťa, časopise Družno vpered a detskom časopise Veselka). Žiaci – mičurinci ukrajinskej školy videli publikované svoje výsledky, čo ich povzbudzovalo do ďalšej práce.

Už v roku 1955 v regionálnych novinách Nový život – roč. 4, číslo 18, str. 7 bol uverejnený článok pod názvom „Jeden z najlepších učiteľov“ o jeho 10-ročnej práci na škole v Geraltove. Na mičurinskom políčku pestoval zeleninu, ktorá sa zvyčajne nepestovala v tomto regióne, napr. paradajky, šalát, … Viedol žiakov k pestovaniu, a tým šíreniu ovocinárstva. Svojou prácou a prístupom sa stál známym a váženým nielen v dedine, ale aj širokom okolí. Žiaľ, našli sa aj takí, ktorí sa snažili privlastniť si jeho zásluhy. To, čo vykonal v prospech školy, obce, družstva a kultúry, sa zachová v pamäti potomkov našich dedín pod Čergovom.

Za svoju prácu bol Vladimír Župina v roku 1955 vyznamenaný medailou Zaslúžilý učiteľ ako prvý v Prešovskom kraji.

Did you find apk for android? You can find new Free Android Games and apps.