Prírodné pomery
V juhozápadnom výbežku Nízkych Beskýd pod úpätím čergovských vrchov, leží v nadmorskej výške 505 m dávno známa malá rusínska obec Geraltov. Zo severu ju chráni Čergovské pohorie, ku ktorému sa túli pred chladnými severákmi, ktoré cítiť ešte aj vtedy, keď sa všetko prebúdza k očakávanej jari. Pahorkatina v dobe začiatočného osídľovania tvorila panenskú prírodu – lesný porast, ktorý uvítal budúcich osídlencov.
Tu získavali drevo na výstavbu svojich príbytkov aj hospodárskych budov, vyrubovali lesy, a tak čistili potrebné plochy, aby ich mohli obsiať a vypestovať potrebné obilniny a iné plodiny pre svoju potrebu. Neďaleko do tohto kúta sa usadili aj prví osídlenci budúcej obce Žatkovce (nadmorská výška okolo 485 m) a na juhovýchodnom úpätí Čergova vznikla Závadka (nadmorská výška 560 m). Ani jedno z týchto troch osídlení nevzniklo v blízkosti potokov, či údolí, čo je charakteristické pre väčšinu obcí. Napriek tomu pahorkatina poskytovala prírodné zdroje pitnej vody – životodarnej tekutiny do takej miery, že im vystačovala na ich udržovanie života. (1, 2, 3 viď. poznámky) V scenérii troch obcí nie sú výrazné zvýšené kopce, resp. vrchy. Zloženie pôdy je prevažne hlinitopiesočnaté, čo umožňuje obrábanie polí aj po prípadných daždivých dňoch. Podnebie v tunajšej oblasti je v prevažnej miere chladnejšie, letá sú suché, čo zapríčiňovalo slabé úrody. Prudké dažde, lejaky pri búrkach často narobili veľké škody zmývaním ornice vrátane s úrodou. Zimy v minulosti boli bohaté na zrážky. Boli roky, keď učupené domce boli zaviate snehom. Ľudí z týchto domčekov museli vyslobodiť susedia.
Lesné porasty boli aj sú väčšinou zmiešané (listnaté, ihličnany). V posledných rokoch sa vytráca jedľa, často násilným výrubom. Príroda poskytovala dostatok pieskovca, kameňa na výstavbu rodinných domov.
Starostliví dedinčania venovali zvýšenú pozornosť chovu dobytka a tým aj udržiavaniu pasienkov. Okolité lesy poskytovali dobré jedľové drevo na výstavbu, bukové ako palivo aj na odpredaj. Bohato bola zastúpená aj borovica. Lesy poskytovali dostatok jedlých húb, s ktorými gazdinky často putovali na trh až do Prešova, aby zarobili nejakú korunku na soľ, petrolej. Lesy boli bohaté na zver. Nemožno nespomenúť aj bohatú kvetenu, v ktorej sú bohato zastúpené aj liečivé byliny.
Trojica dedín vznikla v ústraní, mimo hlavných ciest, ktoré spájali významnejšie lokality v povodí Sekčova.
K týmto osídleniam viedli v minulosti iba poľné cesty, ktoré si občania spoločne udržiavali, aby im slúžili ako dopravné tepny na prepravu nákladov konskými povozmi aj na prevoz nemocných k lekárovi do Prešova, Veľkého Šariša alebo Sabinova. Tak sa rodil nový život našich pracovitých, vynaliezavých ľudí v tejto oblasti.
Žilo sa ťažko, no ľudia dokázali vytvárať dobré medziľudské vzťahy, milovali svoju rodnú ruskú reč a vieru. Vedeli si nájsť k sebe cestu a mali úctu aj k obyvateľom okolitých obcí smerom na východ a sever, hoci boli inej viery a inej národnosti Susediacou obcou západne je Hradisko, južne Mošurov, Malý Slivník, juhovýchodne Veľký Slivník.
Vzhľadom na to, že počet obyvateľov v Závadke a Žatkovciach poklesol, od roku 1991 došlo k ich pričleneniu k obci Geraltov. Zvláštnosťou regiónu bolo, že tadiaľ viedla z juhu na sever obchodná cesta. Historicky významná tým, že chotárom obce Geraltov a Žatkovce prechádzali koncom 18. a začiatkom 19. storočia ruské vojská (v rokoch 1799–1880, 1805–1806 a 1849).
