Oficiálna stránka obce Geraltov

Motív
A
A
A

Farnosť

Naši predkovia pri osídľovaní nezabúdali ani na duchovný život. Ako uvádzajú dokumenty o osídlení, veriaci si vybudovali drevenú cerkov (chrám), aby si zachovali svoju ruskú vieru. Počas ťažkých období, keď bojovali o svoju holú existenciu, posilu a uspokojenie nachádzali práve vo viere. Osídlenie sa postupne rozrástlo čo do počtu obyvateľov, a bolo potrebné veriacich usmerňovať v duchovnom živote. Zabezpečilo im to až zriadenie farnosti, ktorá bola ustanovená v roku 1695, t. j. po 356 rokoch od prvej písomnej zmienky o vzniku obce Geraltov. V obecnej kronike je táto skutočnosť uvedená s poznámkou, že farnosť bola pravoslávna18. Budova vtedajšej farnosti sa nachádzala na nižnom konci dediny, stavba bola drevená. V blízkosti fary bol aj cintorín, kde stála drevená cerkov (chrám). Cintorín však padol do zabudnutia.

K farnosti Gerálta – Geraltova podľa Schematizmu Mukačevskej eparchie z roku 1814 patrili aj greckokatolícki veriaci v 17 obciach, v celkovom počte 633. Išlo o obce okrem Žatkoviec, kde žili väčšinou rímskokatolíci. Závadka patrila pod farnosť Hradisko.

Cirkevná matrika v Geraltove bola vedená od roku 1769. Od roku 1769 do 1945 pôsobilo na farnosti Geraltova celkom 22 duchovných.

Drevená cerkov podľa tvrdenia pamätníkov bola prevezená do Tročan. Farnosť Geraltova mala vo svojej náplni nielen starostlivosť o veriacich a ich náboženský život, ale aj drevenú cerkov, ktorá vyžadovala finančné prostriedky na opravu, pretože sa jednalo o najstarší pamiatkový objekt východného rítu. Obec Tročany sa nachádza v južnej časti Nízkych Beskýd a Bartošovskej kotliny. Prvá písomná zmienka o obci sa viaže na rok 1270. V roku 1787 mala obec 38 domov a 276 obyvateľov.

V roku 1948 bolo 92 gréckokatolíkov. Filiálny drevený chrám v Tročanoch bol zasvätený sv. evanjelistovi Lukášovi a pochádzal z roku 1739 (príloha č. 3-10). Bol opravovaný v rokoch 1897, 1933 a 1968. Od päťdesiatych rokov 20. storočia sa dlhý čas v chráme neslúžili bohoslužby z dôvodu prechodu na pravoslávie. Túto skutočnosť veriaci v Geraltove prijali rôzne. Časť veriacich po príchode pravoslávnych duchovných ďalej navštevovala pobožnosti, ale väčšina sa zúčastňovala náboženských obradov najmä v susednej obci Terňa, kde sú veriaci rímskokatolíckeho náboženstva. Často došlo k tomu, napr. pri pohreboch, že nebožtíka pochovali bez farára. Obdobne aj krstenie detí sa uskutočňovalo v rímskokatolíckych kostoloch. Toto obdobie pominulo až po roku 1968, keď činnosť gréckokatolíckej cirkvi bola znovu povolená. Obdobná situácia bola aj v Tročanoch, lebo veriaci nesúhlasili s prechodom na pravoslávie.

Začali navštevovať rímskokatolícke bohoslužby v Raslaviciach. Za toto obdobie (do roku 1968) pravoslávna cirkev nejavila záujem o vykonávanie pobožnosti v drevenom kostolíku. Znovu k slúženiu liturgií gréckokatolíkmi došlo až v roku 1999.

Starostlivosť o udržiavanie dreveného cerkvi v Tročanoch patrila pod farnosť v Geraltove. V roku 1932 došlo dokonca k takému stavu, že Okresný úrad v Bardejove vydal výmer zo dňa 8. februára 1933, ktorým nariadil uzavrieť kostol pre možnosti ohrozenia veriacich. Farský úrad v Geraltove, vedomý si tejto situácie, obrátil sa svojím prípisom zo dňa 16. marca 1933 na Eparchiu (biskupský úrad) v Prešove a Štátny referát na ochranu pamiatok o finančnú pomoc, ako aj o možnosť použiť finančné prostriedky fary na opravu dreveného objektu. Štátny referát na ochranu pamiatok v Bratislave vo svojej odpovedi zo dňa 19 decembra 1932 žiadosť zamietol. Prešovské biskupstvo vyhovelo farskému úradu v Geraltove a na opravu poskytlo celkom 200 Kčs. Na opravu kostolíka prispievali aj veriaci, o čom svedčia zápisy na farskom úrade. Avšak pri nízkom počte veriacich dobrovoľné čiastky nemohli pokryť požadované sumy.

Nová murovaná cerkov bola vystavená v roku 1792 na náklady Jozefa II. (údaj uvedený podľa Schematizmu prešovskej diecézy z roku 1948).

V roku 1913 bola zrenovovaná a vymaľovaná zásluhou duchovného Alexeja Kellyho. Bola vybudovaná aj nová murovaná fara, čím sa zlepšili podmienky života pre duchovných, ktorí pôsobili v ďalšom období. Farnosť v Geraltove mala aj pozemky, na ktorých pracovali veriaci. Ešte aj v štyridsiatych rokoch 20. storočia odovzdávali naturálie. Rovnako to bolo aj vo farnosti Hradisko, kde patrili veriaci zo Závadky. Korešpondencia farnosti s nadriadenými úradmi – Eparchiou (s biskupským úradom), bola vedená v tridsiatych rokoch v cirkevnoslovanskom jazyku – azbukou. (V roku 1819 súpis majetku farnosti – bol spísaný latinsky.) V roku 1986 bolo vydané povolenie na rekonštrukciu fary. Pôvodná fara bola kamenná a preto bolo rozhodnuté, že pôvodná stavba bude odstránená a na pôvodnom mieste veriaci vybudovali terajšiu faru. Aj tá už bola rekonštruovaná v rokoch 2000-2001. V rokoch 2007-2008 došlo k výmene okien a dverí a boli prevedené aj iné rekonštrukčné práce.

Farnosť
fotkyfotky