Školstvo
d prvej písomnej zmienky o Geraltove uplynulo 459 rokov, kým vznikla v roku 1798 prvá cirkevná škola. Udialo sa to 21 rokov po vydaní Organizačného poriadku pre školstvo (Ratio educationis) – ten bol vydaný Máriou Teréziou v roku 1777. Budova drevenej školy sa nachádzala na nižnom konci dediny, neďaleko drevenej cerkvi.
V období Rakúsko-Uhorska vyučovanie bolo v maďarskom a ruskom jazyku. Na základe Apponyiho zákona z roku 1907, pri požiadavke rodičov 20-ich detí bol zavedený maďarský jazyk ako povinný. To malo za následok likvidáciu ruských národnostných škôl. V 1912 roku bola vybudovaná nová murovaná škola s jednou učebňou a bytom pre učiteľa.
Vybavenie školy bolo veľmi slabé po celú dobu existencie školy. Ku škole patril aj pozemok a v chotári boli vyčlenené pozemky pre kantora. Kantor – učiteľ si tak mohol dopestovať vlastné produkty na obživu, pretože plat učiteľa bol veľmi nízky. Učiteľ bol podriadený farárovi. Každoročne začiatkom školského roku sa vykonávala voľba učiteľa. Zvolený mohol byť len ten, kto vedel kantorovať – odslúžiť bohoslužbu.
V roku 1925 rodičia v Geraltove žiadali zmenu vyučovacieho jazyka slovenského na ruský. Oproti cirkevným školám štátne školy boli zvýhodnené po stránke materiálnej, a aj tým, že učiteľ bol platený štátom. Z týchto dôvodov rodičia v Geraltove žiadali zriadiť štátnu školu.
V roku 1938/1939 ministerstvo osvety dalo súhlas zriadiť v cirkevnej škole v Geraltove paralelné triedy s vyučovaním ruského jazyka. So zriadením štátnej školy súhlasili štátne orgány len v takom prípade, ak to bude slovenská škola. Dochádzka žiakov vo vojnovom období bola slabá, pretože deti v jeseni a zime nemali čo obuť.
V ďalších rokoch často dochádzalo k zmene vyučovacieho jazyka. Boli obdobia, keď aj v priebehu školského roku došlo ku zmene pedagógov, čo malo negatívny vplyv aj na vedomostnú úroveň. Často dochádzalo ku zmene vyučovacieho jazyka. Na prácu učiteľov a žiakov mali zlý vplyv materiálne podmienky, inokedy chýbala odborná príprava pedagógov a ich náročnosť. Úroveň a život školy bol sledovaný okrem školskej inšpekcie aj cirkevnými orgánmi.
Po oslobodení boli školy zoštátnené výnosom SNR č. 34 zo dňa 16. mája 1945. Aj tunajšia škola prešla pod ochranu štátu. Pri komisionálnom zápise obyvateľstva dňa 24. júna 1945 sa všetci hlásili k ruskej národnosti. Povereníctvo školstva SNR v Košiciach zo dňa 12 júna 1945 nariadilo zaviesť vyučovací jazyk ruský v obidvoch triedach na škole v Geraltove. Školský rok 1944/1945 sa skončil 23. júna 1945, ale vysvedčenia boli vydané až 20. júla, lebo neboli tlačivá vysvedčení. Tieto zabezpečil školský inšpektorát v Sabinove pre celý okres. Škola bola premenovaná na Štátnu ľudovú školu ruskú v Geraltove.
V školskom roku 1951/1964 vyučovacím jazykom bolo ukrajinčina, čo žiakom uľahčilo učenie, pretože ich rodným jazykom bol ukrajinský dialekt.
Dňa 7. a 8. júna 1953 sa konali komisionálne skúšky žiakov 8. a 9 ročníka z ruského jazyka a matematiky a ústne 14. júna 1953. Škola v rámci okresu obstála na 4. mieste, za čo obdŕžala diplom a od štátnej banky finančnú odmenu 150 Kčs. Na základe propozície Odboru školstva ONV v Sabinove bola zriadená trojtriedna škola. 1. trieda – 1. a 3. ročník, 2. trieda – 2., 4. a 5 ročník, 3. trieda – 6., 7. a 8 ročník.
I. a II. trieda mali striedavé vyučovanie v školskej budove, III. trieda bola umiestnená v budove fary.
V školskom roku 1961/1962 bola uskutočnená zmena v organizácií školy – 6. , 7. , 8 a 9 ročníky boli odčlenené a zaškolené na ZDŠ Terňa, do obvodnej školy, plne organizovanej. Tak škola zostala dvojtriednou s ročníkmi 1. – 5. a od roku 1968/1969 jednotriedkou až do zrušenia školy v roku 1986 pri počte 7 žiakov. Bohatá a prospešná činnosť žiakov bola v mičurinskom krúžku. Odmenou im bolo, že každý člen krúžku obdŕžal 6 ovocných stromčekov a občania po 7 stromčekov jabloní. Žiaci za dobrú prácu aj mimo školy boli odmeňovaní účasťou na školských výletoch, ktoré boli pre nich bezplatné. Škola získavala finančné prostriedky z brigád, zberu liečivých rastlín a druhotných surovín, Škola počas svojho trvania pre Geraltov a Žatkovce bohato prispievala prípravou kultúrneho programu na rôzne oslavy, ba boli prípady, keď pod vedením svojich učiteľov nacvičili aj divadelné hry pre domácich obyvateľov, ale aj okolie.
